Mytologické predstavy o svete v naratívnych prameňoch na Slovensku v systéme slovanských jazykových a kultúrnych vzťahov

Mythological conceptions about the world in the narrative sources in Slovakia in the system of Slavic linguistic and cultural relations

Evidenčné číslo projektu: APVV-18-0032

Trvanie projektu: 1. 7. 2019 – 30. 6. 2023

Projekt predstaví interdisciplinárny výskum významov a vplyvov mýtických archetypálnych (prapôvodných) obrazov systému – spravodlivosti – práva – poriadku vo svojom dlhodobom vývoji a postupnom ustaľovaní v kultúrnej identite Slovákov v širšom slovanskom/európskom kontexte. Súčasťou projektovej iniciatívy je aj edícia vzácnych, dosiaľ nespracovaných prameňov naratívnej povahy týkajúcich sa slovenského kultúrneho priestoru, v ktorých sa zobrazuje mýtický odraz tvorby systému/poriadku/spravodlivosti/práva, etablovaný v kultúrnej pamäti spoločenstva, pričom sa podáva jeho ucelený výklad cez prizmu etnolingvistiky a teórie o znakoch (kultúrnej semiotiky).

Projekt sa zameriava na interpretáciu a systematizáciu doteraz málo prebádaných textov naratívneho charakteru, ktoré odkazujú na slovensko-slovanské kultúrne súvislosti, v ktorých dominantnú funkciu tvoria mytologické predstavy o predkresťanskom fungovaní sveta. Ide najmä o texty zobrazujúce príbeh (dej), prípadne opisné hodnotenie takých spoločenských javov, v ktorých možno sledovať mýtické pozostatky zachované v kultúrnej pamäti a ich vplyv na etablovanie špecifických kultúrnych symbolov ako spravodlivosť, právo, systém, poriadok, mier a i. v kultúrnej identite spoločenstva. V projekte sa venujeme ich prepojeniu s kultúrnou symbolikou a hodnotami vo vzťahu k individuálnej, skupinovej, kolektívnej a národnej identite v slovanskom a širšom európskom kultúrnom a jazykovom priestore. Osobitný dôraz sa kladie na výskum profilovania a etablovania metaforických obrazov systému, spravodlivosti, práva a poriadku v kultúrnej pamäti vybraných spoločenstiev. Analýzy etablovania mytologických formantov, ako sú koncepty (prototypy) práva, poriadku v jazykovej a kultúrnej identite na Slovensku doposiaľ neexistujú. Práve v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV sú pre tento výskumný okruh dobre utvorené podmienky najmä vzhľadom na výsledky viacerých, už úspešne realizovaných výskumných projektov zameraných na duchovnú kultúru Slovenska a možnosti pracovať s pramennými textami latinskej a byzantskej duchovnej tradície. Pramennú bázu tvoria okrem textov naratívneho folklóru (povesti, legendy, mýty, eposy, rozprávky) najmä dosiaľ podrobne nepreskúmané archívne pramene naratívnej povahy – kroniky, vizitačné spisy z farností, súpisy zvykoslovia, poučiteľné evanjeliá a pod., v ktorých sa zapisovatelia špecifickým spôsobom vyjadrovali ku konkrétnym spoločenským javom a dokumentovali aj také kultúrne prvky, v ktorých je možné odhaliť vplyvy mytológie (pozostatky mytém) na ustaľovanie predstáv o spravodlivosti/poriadku a i. v kultúrnom spolužití spoločenstva v konkrétnych časopriestorových súvislostiach. Systém a s ním spojené metafory existencie štruktúr (spravodlivosť – poriadok – právo a i.) subsumuje mytologické prvky, ktoré sa pod vplyvom času a spoločensko-kultúrnych zmien i šírenia kresťanstva prispôsobovali, a nadobúdali tak inovovanú špecifickú podobu, ktorá je smerodajná pri formovaní kultúrnej identity spoločenstva a jeho kultúrnej pamäti. Mytologické i tradičné kresťanské prvky kultúrnej identity, konceptuálne symboly prítomné v naratívoch zachovaných v rozličných rukopisných i tlačených prameňoch sú doposiaľ málo prebádané, no už doterajšie výskumy J. Polívku, F. Wollmana, V. Gašparíkovej, J. Pácalovej, K. Žeňuchovej poukazujú na viacdimenzionálnosť aspektov procesu tvorby systému vo folklóre a jeho obrazu vo vedomí kultúrnych nositeľov. Osobitne dôležitú úlohu predstavuje transformácia tohto systému v jednotlivých jazykových a konfesionálnych kontextoch slovanskej kultúrnej identity. Tieto aspekty tvoria východisko nielen pri pramennej identifikácii konceptov slovanskej kultúry, ale tvoria zároveň významný zdroj pre poznávanie kognitívnych procesov tvorby skúmaných myšlienkových konceptov a symbolov kultúrnej identity či tradície a predstavujú pevnú súčasť systému naratívnej kultúry Slovákov v slovanskom i európskom prostredí. Túto skutočnosť možno veľmi dobre dokladovať z výskumov nemeckej školy známej ako Enzyklopädie des Märchens (H. Uther) a tiež z prostredia ruskej tartuskomoskovskej školy (V. Toporov, V. Ivanov, J. Lotman, B. Uspenskij a i.). Systém sa javí ako znak (seméma) s dynamickými axiologickými tendenciami smerujúcimi k procesu vedomého stotožňovania sa s konkrétnym kultúrnym (areálovým, lokálnym, regionálnym či nadregionálnym) prostredím. Komparatívny prístup pri výskume prameňov naratívnej povahy v latinskom i cirkevnoslovanskom religióznom prostredí je preto dôležitým metodologickým východiskom výskumu. Systematická analýza prvkov formovania jazykovej a kultúrnej pamäti, symboliky a metaforiky slovenského „elementu“ v širšom slovanskom a európskom priestore tvorí neoddeliteľnú súčasť takéhoto výskumu, ktorá sa nedá ani v rámci medzinárodnej katalogizácie a systematizácie archetypálnych obrazov o prvotných konceptoch a témach v rozličných žánroch ľudovej prózy a kultúry na Slovensku obísť. Odraz tejto štruktúry tvorí systém každodenného života človeka a spoločnosti podnes. Zo semiotického a tematologického hľadiska tak projekt nadväzuje aj na koncepciu archetypov podľa C. G. Junga a teóriu abdukcií U. Eca a využíva úspešne etablovanú metodiku ruskej a poľskej etnolingvistickej školy. Do veľkej miery túto problematiku v oblasti lingvokultúrnej semiosféry vypracoval J. Lotman (Štruktúra umeleckého textu, Text a kultúra, Semiotika filmu a problémy filmovej estetiky). Analýza mytém z literárneho a etnologického/etnografického hľadiska sa odráža u V. Ivanova, V. Toporova (Миф. Ритуал. Символ. Образ: Исследования в области мифопоэтического: Избранное, О мифопоэтическом пространстве, Исследования по этимологии и семантике), v novších výskumoch je zreteľná u B. Uspenského (Архаическая система церковнославянского произношения (Из истории литургического произношения в России, Семиотика искусства), V. Petruchina, O. Belovovej, N. Tolstého, S. Tolstej (najmä výstupy v edíciách Славянские древности, Славянская мифология, Народная Библия) a tiež u poľských etnolingvistov K. Moszynského (Kultura ludowa Słowian) a J. Bartminského (O języku folkloru, Jazykovoj obraz mira: očerki po etnolingvistike, Językowe podstawy obrazu świata). Do tohto okruhu možno zaradiť aj výskumy zamerané na akcentovanie symbolických archetypálnych vplyvov v kolektívnom vedomí a ľudskom nevedomí od C. Junga (Psychologie und Religion, Einführung in das Wesen der Mythologie), J. Campbella (The Hero with a Thousand Faces, Historical Atlas of World Mythology) a tiež úvahy o formovaní pamäti a jej odraze v identite jej nositeľov (napríklad P. Norra, M. Mauss). Významnú metodologickú bázu predstavuje aj na Slovensku menej známy koncept archeológie literárnej komunikácie, založený na historickej fenomenológii písomníctva (dejiny textu pred epochou literatúry), vychádzajúci z nemeckého akademického prostredia; Podnetné v tomto kontexte sú najmä práce A. Assmannovej a J. Assmanna (Erinnerungskultur), nabádajúce k rozlíšeniu kultúrnej a generačnej pamäti spoločenstva, ale aj výskumy u iných bádateľov teórie konceptu (obrazu) v jazykovom a kultúrnom vedomí, napríklad v prácach G. Bachelarda, G. Lakoffa, M. Johnsona, L. Wittgensteina, E. Husserla. Takto štylizovaný zámer projektu je realizovateľný v dvoch čiastkových (paralelne uskutočňovaných) okruhoch: V prvom z nich pôjde o systematické štúdium doposiaľ nepublikovaných, prípadne málo známych prameňov týkajúcich slovenského kultúrneho priestoru, v ktorých sa riešitelia projektu sústredia na interpretáciu mytém, prvkov kultúrnej symboliky z axiomatického hľadiska. V druhom okruhu sa riešitelia sústredia na systematizáciu spracovaných textových naratívov. Čiastkové výsledky výskumov riešitelia uverejnia v zahraničných/domácich vedeckých recenzovaných periodikách a usporiadajú konferencie na prezentovanie výstupov, ktorej výsledky uverejnenia v monotematických zborníkoch, prípadne v kolektívnej monografii. Osobitnú časť systematizácie výskumu tvorí edičné spracovanie antológie pramenných textov, ktorá uľahčí prípravu systematického katalógu nadväzujúceho na koncepciu Enzyklopädie des Märchens a systematizáciu podľa ATU aj v slovenskom kultúrnom prostredí [pozn.: ATU – je medzinárodný systematický a súhrnný katalóg folklórnych naratívnych textov (rozprávok, povestí, legiend a i.), ktorý vznikol upravením pôvodnejších pokusov fínskej školy – A. Aarne, S. Thompson – o súhrnnú katalogizáciu folklórnych textov podľa ich tém a motívov v celosvetovom meradle, v ktorom doposiaľ Slovensko chýba!]. Podarí sa tak uskutočniť prvý dôležitý krok pri systematizácií tém a látok vyskytujúcich sa v slovenských naratívnych prameňoch a textoch v kontexte európskeho a svetového kultúrneho dedičstva. Sprístupnia sa tak nielen dosiaľ málo známe pramene ľudovej naratívnej tradície, ale vytvoria sa podmienky na ich komplexnú katalogizáciu

Spolupracujúce organizácie na projekte:

Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied

Aktuálnosť výskumnej problematiky

Projektový návrh sa zameriava na výskum symbolov a (mýtických) transformácií konceptov systému, práva, spravodlivosti a ich fenomenologických odrazov v kultúrnom a jazykovom vedomí (kultúrnej pamäti) nositeľov hodnôt slovenskej kultúry v širšom slovanskom a európskom meradle. Transformácia archetypálnych symbolov v kultúrnej pamäti nositeľov dosiaľ nebola podrobne preskúmaná. Koncepty systému, práva a spravodlivosti vychádzajúce z mýtických archetypov predstavujú predsa hodnotový základ povedomia spoločenstva, ktoré prijíma skutočnosť i dôvody spolupatričnosti. Projekt sa pokúsi systematicky rozpracovať tézu, že archetypálny a mýtický koncept systému/práva/spravodlivosti a jeho existencia vo vedomí kultúrnych nositeľov spoluutvára kultúrnu identitu a má významný podiel na utváraní národnej symboliky Slovákov v slovanskom/európskom/svetovom kontexte. V našej historiografii sa z etnolingvistického hľadiska dosiaľ systematicky výskum takto štruktúrovaného systému neuskutočnil. Náš postup by mal do slovenského vedeckého kontextu exaktnejšie etablovať noetické teorémy archeológie literárnej komunikácie a metódy etnolingvistickej výskumnej tradície ruskej, poľskej, bulharskej i nemeckej vedy, ktoré sa venujú predhistórii slovanských kultúrnych spoločenstiev, ktorých medzinárodne uznávané výsledky sú i napriek všeobecne cenenej pramennej a epistemologickej báze v našom priestore stále skôr zriedkavo používané. Takto profilovaný zámer nadväzuje na doterajšie úspešné výsledky výskumov realizovaných v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV, najmä na realizovaný projekt „Vydávanie cyrilských rukopisných pamiatok byzantskej tradície na Slovensku“ realizovaný v spolupráci s Pontificio Istituto Orientale (Pápežským východným ústavom) v Ríme a Centrom spirituality Východ-Západ Michala Lacka Trnavskej univerzity v Košiciach, ku ktorého výstupom patrí vydávanie edície „Monumenta byzantino-slavica et latina Slovaciae“ (systematické sprístupňovanie vzácnych pamiatok latinskej a cyrilskej tradície na Slovensku). Okrem toho nadväzuje i na aktuálne riešený medzinárodný projektový výskum ERA-NET Rus Plus „Jazykové a etnokultúrne procesy späté s tradičnými a netradičnými hodnotami v slovanskom kontexte“ realizovaný v synergickej spolupráci ruských, bulharských a slovenských slavistov.

Fázy riešenia projektu

Riešenie projektu sa plánuje realizovať v štyroch komplementárnych, súbežných a úzko prepojených súčastiach. 1. V prvej etape realizácie projektového zámeru sa riešitelia sústredia na archívny výskum, zbieranie a excerpciu materiálu podľa plánovaných cieľov, pritom realizujú pracovné cesty do pamäťových inštitúcií na Slovensku (predovšetkým Literárny archív v Martine, ale aj štátne archívy a cirkevné/farské archívy podľa potreby) a v zahraničí (najmä Ukrajina – Ľvov, Kyjev, Berehovo, Maďarsko – Budapešť, Rumunsko – Satu Mare, Rusko – Moskva a podobne). Riešitelia systematicky pramenný materiál excerpujú, podľa možností digitalizujú a interpretujú. Nazbieraný pramenný materiál, ktorý sa v danom projektovom zámere dostáva do centra pozornosti (predovšetkým vzácna, dosiaľ takmer nezmapovaná a neanalyzovaná séria dokumentov, vizitačných spisov z farností, súkromných archívnych zbierok z územia Slovenska, ale aj zo Štátneho archívu Zakarpatskej oblasti Ukrajiny), sa musí preložiť i transliteračne prepísať (ide o pamiatky zapísané v cyrilike) a výsledky výskumov sa začnú priebežne publikovať v periodických alebo neperiodických publikáciách. 2. V druhej zložke získaný excerpovaný pramenný materiál riešitelia systematicky edične spracujú, aby v záverečnej fáze riešenia projektu mohol byť vydaný v podobe antológie naratívnych textov, ktorá je hlavným výstupom riešeného projektu. V tejto fáze sa postupne realizuje aj príprava na uskutočnenie medzinárodnej interdisciplinárnej vedeckej konferencie, ktorá prinesie informácie o výskumoch a excerpovanom materiáli a vo vedeckej interakcii predstaví interpretačné sondy podľa opísanej metodiky s cieľom osvetliť poznatky o naratívnej tradícii na Slovensku v európskom kultúrnom priestore. Konferencia sa uskutoční ako verejná oponentúra dosiahnutých výsledkov. Výsledkom konferencie bude aj konferenčný zborník. 3. Riešitelia sa pribežne počas celého riešenia projektového zámeru zúčastnia na vedeckých konferenciách, seminároch a kolokviách, prezentujúc nové poznatky o fenoménoch prítomných v naratívnej tradícii slovenského kultúrneho areálu v širšom slovanskom kontexte. 4. Systematická práca na excerpovaní, transliterácii, preklade a interpretácii prameňov vyvrcholí v záverečnej fáze vo finalizácii príprav a v edícii plánovanej kolektívnej monografie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bude spomínaná pramenná antológia naratívov. Riešitelia publikujú svoje čiastkové výstupy v domácich i zahraničných periodických či neperiodických publikáciách. Dôležitým prvkom je aj materiál, ktorý sa použije v procese riešenia projektu. Ide najmä o papier, tonery, úložný materiál (CD nosiče, archívne HDD). V rámci materiálového zabezpečenia riešenia projektu je potrebné zaobstarať mobilné pracovné jednotky s notebookom na výskum prameňov v archívnych zbierkach doma a v zahraničí. Riešenie projektu sa nezaobíde aj bez ďalšej (najmä softvérovej) technickej podpory. Nevyhnutnou súčasťou riešenia sú náklady súvisiace s transkripciou a kolacionovaním textov. Okrem toho však i s prípravou vedeckej konferencie, na ktorej sa predpokladá medzinárodná vedecká oponentúra predložených výsledkov výskumu a účasť významných odborníkov v tejto oblasti zo západnej i východnej Európy. Vyžaduje sa i účasť riešiteľov projektu na medzinárodných i domácich vedeckých konferenciách, s ktorými sú spojené osobitné náklady. Spracovávanie získaných dát sa odrazí aj vo zvýšených nákladoch súvisiacich s technickou obsluhou prípravy edícií a celého projektu.

Posledná úprava webu: 31.1.2022